DJ Tuco patrí nepochybne k ľuďom, ktorí česko-slovenskú hudobnú scénu posúvajú ďalej. Rodák z Anglicka momentálne žijúci v Prahe riadi blog / label Meanbucket, ako promotér prináša do Prahy svetovú megastar Dipla, ako producent žne úspechy so svojim juke-ovým EP 'Not Crenshaw' (ktorý si všimol aj magazín XLR8R) a ako dj neprestáva osviežovať novým zvukom. Čítajte rozhovor!
Stavím sa, že túto otázku dostávaš často, ale aj tak ňou začnem. Ako sa stalo, že angličan ako ty skončil v Prahe?
Bude to už nejaký čas, čo som naposledy dostal túto otázku. Môže za to séria udalostí – bol som tu pred tým párkrát DJovať a po roku strávenom v Taliansku, kde veci nevychádzali úplne tak ako som si želal, som sa rozhodol spraviť si jeden jazykový kurz a Praha bola jednou z možností. Kedže som ju už navštívil, nakoniec som sa rozhodol pre toto mesto. Jedna vec viedla k druhej a než som sa nazdal, ubehlo niekoľko rokov... Keď sa na to spätne pozerám, ďalšie možnosti boli Lisabon a Barcelona... Ale priveľmi sa tým netrápim... Stále však Prahe verím, má určite potenciál stať sa jedným z najzaujímavješích miest v Európe.
Od momentu tvojho príchodu sa prejavuješ ako jeden z najprogresívnejších DJov (čo sa zvuku týka) v Českej republike. Ako si vlastne s hudbou začínal, čím všetkým si prešiel?
Začal som hrávať keď som mal 16 rokov, vtedy to bol hlavne hip-hop a downtempo, veci z vydavateľstiev ako Mo Wax a Ninjatune. Asi v rovnakom čase som však začal chodiť aj do klubov a zamiloval som sa do housu. Približne štyri roky som potom hrával iba house a garage. Postupne som sa začal viac sústrediť na turntablism (kreatívne hranie na gramofónoch – pozn. red.), čo znamenalo, že som sa zase začal viac zaujímať o hip-hop a začal som byť aj pomerne dosť zainteresovaný do ostrovnej hip-hopovej scény. Vtedy som predal väčšinu mojich houseových platní, čo doteraz ľutujem, ale našťastie vďaka Seratu môžem veľa z nich hrávať znova. Zrejme moja láska k hip-hopu skombinovaná s láskou k housu vyústila v moju lásku ku všetkému, čo má niečo spojené s ghettom.
Si jedným z pioneriov Juke na našom území. Čo je to Juke a prečo by nás mal zaujímať?
Juke je jedna z mnohých foriem ghetto housu, pochádza z Chicaga a ľudia ho volajú aj Footwork. Zvyčajne má okolo 160 bpm a veľmi synkopované beaty. V rôznych formách sa tu nachádza už viac ako 20 rokov. Je úzko spojený s mestským pouličným tancom a preto je štruktúrovaný tak, aby do tohto tanca zapadal. Z nejakého zvláštneho dôvodu sa Juke stal veľmi populárnym medzi ľuďmi, čo majú radi IDM (Intelligent Dance Music – pozn.red.) a čitateľmi FACT magazínu. Ja ho mám rád, pretože porušuje všetky „zákony“ tanečnej hudby a ľudia, ktorí ho počujú prvýkrát majú ten výraz „Čo to preboha je? Kde je groove?“. Ale keď si dajú tú námahu a poriadne si ho vypočujú, zistia, že všetko tam je, len spravené ináč. To isté si ľudia vraveli keď sa začali objavovať dubstep a grime. To je krása ghetto hudby - veľa z nej síce znie na prvé vypočutie jednoducho, ale pre producentov s mnohými skúsenosťami v produkovaní komplikovanejšej hudby je v skutočnosti veľmi, veľmi náročné vytvoriť podobný zvuk.
Beep The Pussy by Dj Tuco
Spolu s ďalším anglickým DJom udomácneným v Prahe - tvojim parťákom Quime-om – stojíte za značkou Meanbucket. Najprv išlo len o blog, no momentálne už zahŕňa aj vydavateľstvo. Prečo tá zmena? Chýbalo tu niečo také ako label? Aká je jeho úloha?
V centre nášho snaženia bola v prvom rade vždy klubová noc „Dutty Weekend“ a blog bol len spôsob, ako informovať ľudí o záležitostiach s tým spojených, ale nakoniec to vypálilo inak ako sme čakali, asi hlavne preto, že je v angličtine a väčšina prístupov je z austrálie a USA. Vždy sme chceli naštartovať vydavateľstvo, ale kľúčové bolo načasovanie. Keď sme sa tým prvý krát zaoberali, digitálne vydavateľstvá boli stále ešte tak trochu tabu, ľudia chceli fyzický produkt a pre nás by distribúcia vynilov bola logistická nočná mora. CD nepovažujem za formát pre tanečnú hudbu, možno CDR pre djing, ale nezdá sa mi, že by si niekedy ľudia kupovali 4 skladbové EP na cdčku. Všetko do seba zapadlo až po pár rokoch, mali sme už vybudovanú celkom slušnú sieť kontaktov – DJov, producentov, ďalších blogov, ale finálny impulz spustiť Meanbucket Music prišiel, keď sme dostali naozaj dobrú ponuku na digitálnu distribúciu a taktiež, keď sme videli, že veľa našich obľúbených labelov začalo vydávať iba digitálne releasy.
V každom prípade sa mi stále zdá, že tu chýbajú vydaveteľstvá. Veľká časť českej scény sa dostala do akejsi pohodlnej zóny a zameriava sa iba na to, čo sa deje v ich meste alebo krajine. Je to pochopiteľné, pokiaľ ide o speváka alebo rappera, Česko a Slovensko je v podstate celý ich trh, takže sa snažia dominovať na čo najväčšej časti z neho, ale ak ide o producenta – bez ohľadu na žáner – tak jeho trh je celý svet. Je tu však veľmi slabá infraštruktúra, ktorá by pomáhala dostať hudbu von, takže čím viac vydavateľstiev ako je to naše - s globálnou mentalitou - tým lepšie pre scénu ako celok. Bohužiaľ, nemôžeme vydávať každého, takže niektorí budú musieť na tom zapracovať sami, haha...
Čo musí mať mladý a šikovný producent na to, aby ste mu u vás niečo vydali?
Nemáme na to nejaké striktné pravidlá, pochopiteľne. Ak sa nám niečo páči a vieme nájsť s producentom spoločnú reč, cítiť z neho zápal a ambíciu niečo dosiahnuť, tak je to na správnej ceste. Ale keď nad tým tak premýšľam, pravdepodobne v najbližšej dobe nevydáme žiadne trancové EP alebo indie... Ale nikdy nehovor nikdy, napríklad tiež sme sa nechceli zameriavať na deepové veci ako Breakin’ Bad alebo Blue Snow, ale tie skladby nás jedoducho naozaj dostali... Pokiaľ sa nebavíme o zvuku, tak môže dosť pomôcť, ak pri posielaní skladieb na mail záujemci označia predmet e-mailu zrozumiteľne, niečo ako „MEANBUCKET : DEMO“ a neposielajú celý adresár skladieb, ktorý si musíme stiahnuť, aby sme vôbec niečo počuli. Dostávame denne množstvo hudby, takže najlepšie je spraviť to pre nás čo najjednoduchšie. Toto samozrejme platí aj pre posielanie vecí pre stránku a blog.
Dj Tuco - It Ain't Like That/Not Crenshaw by meanbucket
Tvoje vlastné skladby sa v poslednej dobe dosť zdvihli – ako v kvantite tak aj v kvalite. Čo je hlavnou hnacou silou tvojej produkcie?
Vďaka! Baví ma dokazovať haterom, že sa mýlia a zároveň ma teší, že niektorých naozaj baví to, čo robím... Z môjho pohľadu je to celé o robení hudby, ktorá funguje v klube, to je to pre čo žijem aj napriek tomu, že som stále starší...
Oceňujem na tebe, že nemáš problém povedať, čo sa ti na stave našej hudobne scény nepáči a povedať to poriadne nahlas. Čo ti na nej momentálne najviac lezie na nervy?
Haha, ja nie som hater! Rád by som si myslel, že poukazujem na tie dobré veci rovnako ako na tie zlé! V tejto chvíli to však asi budú festivaly, čo ma najviac žerie. Všetci sme začali rok s nejasným želaním, že snáď tento rok bude konečne niečo inak. A pomaly prichádza apríl a line-upy festivalov sa začínajú vyfarbovať a znova je tu zdrvujúce sklamanie. Som úprimne presvedčený, že niektoré skupiny existujú len kvôli českému festivalovému okruhu!
Čo sa momentálne deje s vašou párty Dutty Weekend? Sú nejaké mená, ktoré by ste radi priviezli?
Trocha oddychujeme, Dutty Weekend začínal ako noc zameraná na ghetto music, ale taktiež sme sa nebránili zvuku UK bass, pretože to tu nikto iný nerobil. Teraz sa toho v Prahe deje veľa a scéna je oveľa zdravšia ako bola keď sme pred tromi rokmi začínali. Neznamená to však, že sme úplne zastavili, sme zainteresovaní do párty Boombox a v tom, aby sme sem dostali Dipla, čo bude určite veľké a máme aj pár ďalších mien naplánovaných na tento rok, ale momentálne sa sústredíme viac na label ako na organizovanie parties mesiac čo mesiac.
A vieš, čo znamená slovo „Tučko“?
Tučný... ako moje kicky, haha... ale to nie je to, odkiaľ moje meno pochádza... len aby bolo jasné...
0 comments:
Post a Comment